Woordsoort | zelfstandig naamwoord |
---|---|
Afbreking | e·pi·skop·o |
Enkelvoud | Meervoud | |
---|---|---|
Nominatief | episkopo | episkopoj |
Accusatief | episkopon | episkopojn |
Afrikaans | biskop |
---|---|
Albanees | epishkopi |
Deens | biskop |
Duits | Bischof |
Engels | bishop |
Engels (Oudengels) | biscop |
Faeröers | biskupur |
Frans | évêque |
Grieks | δεσμότης; επίσκοπος |
IJslands | biskup |
Italiaans | vescovo |
Latijn | antistes; episcopus |
Maleis | biskop; bisyop; uskup |
Nederduits | biskop |
Nederlands | bisschop; episcoop |
Papiaments | obispo; obispu |
Pools | biskup |
Portugees | bispo |
Russisch | архиерей |
Saterfries | Biskup |
Spaans | obispo |
Sranan | granleriman |
Swahili | askofu |
Tagalog | obispo |
Tsjechisch | biskup |
Turks | piskopos |
Wels | esgob |
Westerlauwers Fries | biskop |
Zweeds | biskop |