| Pronuncia | /ˈwiola/ |
|---|---|
| Parte del discorso | common noun |
| Genere | femminile |
| Singolare | Plurale | |
|---|---|---|
| Nominativo | viola | violae /wiolae̯/ |
| Vocativo | viola /ˈwiola/ | violae /ˈwiolae̯/ |
| Genitivo | violae /ˈwiolae̯/ | violarum /wioˈlaːrum/ |
| Dativo | violae /ˈwiolae̯/ | violis /ˈwioliːs/ |
| Accusativo | violam /ˈwiolam/ | violas /ˈwiolaːs/ |
| Ablativo | viola /ˈwiolaː/ | violis /ˈwioliːs/ |
| catalano | violeta; pensament; viola |
|---|---|
| ceco | fialka; violka |
| danese | viol |
| esperanto | violo |
| faroense | blákolla; vióla |
| finlandese | orvokki |
| francese | violette; pensée |
| frisone di Saterland | Stäifmutterke |
| frisone occidentale | fioeltsje |
| gallese | fioled; trilliw |
| inglese | violet |
| islandese | fjóla |
| italiano | viola; violetta |
| norvegese | fiol |
| olandese | viooltje; viool |
| polaco | fiołek |
| portoghese | violeta |
| russo | фиалка |
| spagnolo | violeta; viola |
| svedese | viol |
| tedesco | Veilchen; Viole |
| ucraino | фіалка |
| ungherese | ibolya |