| Prononciation | /ˈwiola/ |
|---|---|
| Parti du discours | substantif |
| Genre | féminin |
| Singulier | Pluriel | |
|---|---|---|
| Nominatif | viola | violae /wiolae̯/ |
| Vocative | viola /ˈwiola/ | violae /ˈwiolae̯/ |
| Génitif | violae /ˈwiolae̯/ | violarum /wioˈlaːrum/ |
| Datif | violae /ˈwiolae̯/ | violis /ˈwioliːs/ |
| Accusatif | violam /ˈwiolam/ | violas /ˈwiolaːs/ |
| Ablative | viola /ˈwiolaː/ | violis /ˈwioliːs/ |
| allemand | Veilchen; Viole |
|---|---|
| anglais | violet |
| catalan | violeta; pensament; viola |
| danois | viol |
| espagnol | violeta; viola |
| espéranto | violo |
| féringien | blákolla; vióla |
| finnois | orvokki |
| français | violette; pensée |
| frison occidental | fioeltsje |
| frison saterland | Stäifmutterke |
| gallois | fioled; trilliw |
| hongrois | ibolya |
| islandais | fjóla |
| italien | viola; violetta |
| néerlandais | viooltje; viool |
| norvégien | fiol |
| polonais | fiołek |
| portugais | violeta |
| russe | фиалка |
| suédois | viol |
| tchèque | fialka; violka |
| ukranien | фіалка |