| Pronunciación | /ˈiːra/ |
|---|---|
| Categoría gramatical | sustantivo |
| Género | feminino |
| Singular | Plural | |
|---|---|---|
| Caso nominativo | ira | |
| Caso vocativo | ira | |
| Caso genitivo | irae | |
| Caso dativo | irae | |
| Caso acusativo | iram | |
| Caso ablative | ira /ˈiːraː/ |
| alemán | Ärger; Groll; Ingrimm; Zorn |
|---|---|
| checo | hněv; zlost |
| danés | vrede |
| español | cólera; enojo; ira |
| esperanto | kolero; kolereco |
| feroés | øði |
| francés | colère |
| frisón de Saterland | Grul; Dullegaid; Dulhaid |
| frisón occidental | lilkens |
| gaélico escocés | fearg |
| griego | αγανάκτηση; οργή; θημός; παραφορά |
| inglés | anger |
| inglés antiguo | grama; ierre |
| islandés | reiði |
| italiano | collera |
| neerlandés | boosheid; gramschap; kwaadheid; nijd |
| papiamento | kólera; rabia |
| polaco | pasja |
| portugués | enfado |
| ruso | гнев |
| suajili | hasira |
| sueco | ilska; vrede |
| turco | öfke |