La nederlandaj fonemoj

SimboloEkzemploj
a/tak/ (taak)
/ˈtakə(n)/ (taken)
ɑ/tɑk/ (tak)
ɑː 1/ˈkrɛdɪtkɑːrt/ (creditcard)
ɑ̃ː 1/zjɑ̃ːrə/ (genre)
/rɛstoˈrɑ̃ː/ (restaurant)
ɑʊ̯/ˈɑʊ̯to/ (auto)
/rɑʊ̯/ (rauw)
/jɑʊ̯/ (jou)
/jɑʊ̯/ (jouw)
b/bɑk/ (bak)
d/dɑk/ (dak)
e/den/ (Deen)
/ˈdenə(n)/ (Denen)
ɛ/dɛn/ (den)
/ˈdɛnə(n)/ (dennen)
ɛː 1/ˈsɛːrə/ (serre)
/maˈlɛːzə/ (malaise)
ɛ̃ː 1/mɑnəˈkɛ̃ː/ (mannequin)
ɛɪ̯/ɛɪ̯s/ (ɛɪ̯s)
/ɛɪ̯s/ (ijs)
ə/ˈdenə(n)/ (Denen)
/ˈbezəx/ (bezig)
/ˈlelək/ (lelijk)
f/fɪt/ (fit)
g 2/gol/ (goal)
ɣ 3/ɣɛil/ (geil)
ɦ/ɦak/ (hak)
i/pik/ (piek)
/ˈjyli/ (juli)
4/anaˈliːzə/ (analyze)
ɪ/tɪk/ (tik)
j/jɑs/ (jas)
/haj/ (haai)
k/kɑt/ (kat)
l/lɑt/ (lat)
m/mɑt/ (mat)
n/bɑn/ (ban)
ŋ/bɑŋ/ (bang)
o/kok/ (kook)
/ˈkokə(n)/ (koken)
ɔ/kɔk/ (kok)
ɔː 5/ˈzɔːnə/ (zone)
ɔ̃ː 1/kɛˈsɔ̃ː/ (caisson)
ø/køs/ (keus)
œː 1/ˈfrœːlə/ (freule)
/ˈœːvrə/ (oeuvre)
œʏ̯/œʏ̯/ (ui)
p/pɑk/ (pak)
/ɛp/ (eb)
r/rɑt/ (rat)
s/sɔk/ (sok)
t/tɑk/ (tak)
/ʋɔrt/ (word)
/ʋɔrt/ (wordt)
u/buk/ (boek)
v/vɑk/ (vak)
/vrɑk/ (wrak)
ʋ/ʋɑk/ (wak)
x/xɛil/ (chijl)
/ɛx/ (eg)
y/fyt/ (fuut)
/ˈryzi/ (ruzie)
ɵ/fɵt/ (fut)
z/zɑk/ (zak)
ˈ 6/ˈvorkomə(n)/ (vóórkomen)
/vorˈkomə(n)/ (voormen)


Notoj

1 Pruntfonemo

2 Kutime alofono de /k/, sed aparta fonemo en kelkaj pruntvortoj

3 Alternative alofono de /x/

4 Kutime alofono de /i/, sed aparta fonemo en kelkaj pruntvortoj

5 Kutime alofono de /o/, sed aparta fonemo en kelkaj pruntvortoj

6 Tiu ĉi simbolo indikas ke la sekvanta silabo havas la ĉefan akcenton.