Wortart | Verb |
---|---|
Aussprache | /vərˈkolə(n)/ |
Trennung | ver·ko·len |
Indikativ | |
---|---|
Präsens | Präterium |
(ik) verkool | (ik) verkoolde |
(jij) verkoolt | (jij) verkoolde |
(hij) verkoolt | (hij) verkoolde |
(wij) verkolen | (wij) verkoolden |
(jullie) verkolen | (jullie) verkoolden |
(gij) verkoolt | (gij) verkooldet |
(zij) verkolen | (zij) verkoolden |
Konjunktiv | |
Präsens | Präterium |
(dat ik) verkole | (dat ik) verkoolde |
(dat jij) verkole | (dat jij) verkoolde |
(dat hij) verkole | (dat hij) verkoolde |
(dat wij) verkolen | (dat wij) verkoolden |
(dat jullie) verkolen | (dat jullie) verkoolden |
(dat gij) verkolet | (dat gij) verkooldet |
(dat zij) verkolen | (dat zij) verkoolden |
Partizipien | |
Präsenspartizip | Perfektpartizip |
verkolend, verkolende | (zijn) verkoold |
Deutsch | verkohlen; zu Kohle werden; verbrennen |
---|---|
Englisch | char |
Esperanto | karbiĝi |